Předmět: Odborný seminář 8

» Seznam fakult » FIF » PCH
Název předmětu Odborný seminář 8
Kód předmětu PCH/92AS8
Organizační forma výuky Seminář
Úroveň předmětu Doktorský
Rok studia nespecifikován
Semestr Zimní a letní
Počet ECTS kreditů 5
Vyučovací jazyk Čeština, Angličtina
Statut předmětu Povinně-volitelný, Volitelný
Způsob výuky Kontaktní
Studijní praxe Nejedná se o pracovní stáž
Doporučené volitelné součásti programu Není
Vyučující
  • Cakirpaloglu Panajotis, prof. PhDr. DrSc.
  • Dolejš Martin, PhDr. Ph.D.
Obsah předmětu
Závislosť od internetu: koncept a diagnostika Aktuálnosť témy závislosti od internetu (ZOI) dokazuje aj mimoriadny záujem vedcov v poslednej dekáde (Kuss el al. 2014). Závislosť od internetu (ZOI) je správanie, pri ktorom dochádza k nadmernému používaniu internetu a u jedinca vedie ku komplikáciám v psychickej, sociálnej, pracovnej alebo školskej oblasti (Holdoš 2015). Ide o nelátkovú behaviorálnu závislosť, i keď zmeny v mozgu sú podobne ako pri látkovej závislosti (Zhou et al. 2011). Block (2008) uvádza štyri základné kritériá ZOI: (1) kompulzívne (nutkavé) používanie internetu, (2) zvyšujúcu sa toleranciu, (3) abstinenčný syndróm a (4) negatívne konzekvencie. Widyanto a Griffiths (2007) uvádzajú, že od internetu vlastne nie sme závislí všeobecne, ale sme závislí od konkrétnych aplikácií, webov či internetových služieb, s ktorými je spojený špecifický druh činnosti. Ide najmä o závislosť od online sexu, závislosť od online-vzťahov a online komunikácie (chat a sociálne siete), závislosť od online hier, závislosť od online gamblingu, nakupovania či obchodovania online a závislosť od vyhľadávania informácií v internete (Young 2011b). Závislosť od internetu a osobnostné charakteristiky Závislosti od internetu sa v poslednom období venuje nebývalá pozornosť. Vedci sa pokúšajú stanoviť, ktoré premenné sú s týmto javom späté. Štandardne sa ZOI spája s osobnostnými črtami Big FIve. Výsledky ukazujú, že závislí vykazujú vysoký neurotizmus (Andreassen et al. 2013; Hwang et al. 2014; Kuss et al. 2013; Müller et al. 2013; Wang et al. 2015), nízku svedomitosť (Andreassen et al. 2013; Hwang et al. 2014; Müller et al. 2013; Stavropoulos et al. 2015; Wang et al. 2015) a nízku prívetivosť (Andreassen et al. 2013; Hwang et al. 2014; Kuss et al. 2013). Taktiež existuje vzťah ZOI s negatívnou afektivitou (Ďurka a Holdoš 2013, Holdoš 2016), nízkym sebavedomím (Widyanto a Griffiths 2013), osamelosťou (Ang et al. 2012) a prokrastináciou (Davis et al. 2002). Závislosť od internetu: terapia Od počiatku záujmu o závislosť od internetu (ZOI) sa výskum orientoval aj na možnosti terapeutickej intervencie. Terapia ZOI však prináša v porovnaní s inými závislosťami viaceré špecifiká až komplikácie. V prvom rade, z pochopiteľných dôvodov, cieľom nemôže byť absolútnu abstinencia, ale skôr kontrolované používanie. Druhým špecifikom je spoločenská prijateľnosť, ďalej častá komorbidita a terapiu komplikuje aj nezaradenie ZOI do DSM prípadne MKCH. Napriek spomenutým špecifikám, viacero terapeutických prístupov vyvinulo postupy pri liečení ZOI. Ide najmä o terapiu realitou (Kim 2008), rodinnú terapiu (Young 1999), terapiu zameranú na zvýšenie motivácie (Huang et al. 2010), ale aj farmakoterapia (Huang et al. 2010) a svojpomocne skupiny King et al. (2004). Najpoužívanejšou terapiou je kognitívno behaviorálna terapia, ktorá má aj najviac výskumov efektívnosti (Kaneez et al. 2013). Veľmi často sa však základy pre patologické používanie internetu budujú na prvom respektíve druhom stupni základných škôl. Medzi negatívne dopady tohto druhu nelatkovej závislosti patria aj konzekvencie v oblasti vzťahov. Mladí ľudia závislí od internetu vykazujú zhoršenie sociálnych vzťahov napr. vo forme častej izolácie od prirodzených rovesníckych skupín ako sú spolužiaci, priatelia na krúžkoch a podobne. Druhou vážnou konzekvenciou je negatívny vplyv závislosti od internetu na oblasť študijného výkonu v škole. Treťou oblasťou je narušovanie priebehu vyučovacieho procesu, keď sú žiaci a študenti permanentne online prostredníctvom svojich mobilných zariadení (telefónov, tabletov prípadne iných zariadení).

Studijní aktivity a metody výuky
Přednášení, Monologická (výklad, přednáška, instruktáž), Dialogická (diskuze, rozhovor, brainstorming), Projekce (statická, dynamická)
Výstupy z učení
Závislosť od internetu Termín: 6.4.2017 Čas: 9:00-16:00 Místo: učebna bude upřesněná; Katedra psychologie FF UP Olomouc; Vodární 6; Informace pro DSP studenty: primárně určen pro studenty DSP pedagogická a klinické psychologie a bude jim započítán do povinností ve STAGU pod zkratkou: PCH/92AS8 Abstrakt: viz příloha Přednášející: Mgr. Juraj Holdoš, Ph.D. Publikace: viz příloha
Zájem o problematiku, téma; ochota debatovat o výzkumných tématech a projektech; 100% účast na workshopu.
Předpoklady
Závislosť od internetu: koncept a diagnostika Aktuálnosť témy závislosti od internetu (ZOI) dokazuje aj mimoriadny záujem vedcov v poslednej dekáde (Kuss el al. 2014). Závislosť od internetu (ZOI) je správanie, pri ktorom dochádza k nadmernému používaniu internetu a u jedinca vedie ku komplikáciám v psychickej, sociálnej, pracovnej alebo školskej oblasti (Holdoš 2015). Ide o nelátkovú behaviorálnu závislosť, i keď zmeny v mozgu sú podobne ako pri látkovej závislosti (Zhou et al. 2011). Block (2008) uvádza štyri základné kritériá ZOI: (1) kompulzívne (nutkavé) používanie internetu, (2) zvyšujúcu sa toleranciu, (3) abstinenčný syndróm a (4) negatívne konzekvencie. Widyanto a Griffiths (2007) uvádzajú, že od internetu vlastne nie sme závislí všeobecne, ale sme závislí od konkrétnych aplikácií, webov či internetových služieb, s ktorými je spojený špecifický druh činnosti. Ide najmä o závislosť od online sexu, závislosť od online-vzťahov a online komunikácie (chat a sociálne siete), závislosť od online hier, závislosť od online gamblingu, nakupovania či obchodovania online a závislosť od vyhľadávania informácií v internete (Young 2011b). Závislosť od internetu a osobnostné charakteristiky Závislosti od internetu sa v poslednom období venuje nebývalá pozornosť. Vedci sa pokúšajú stanoviť, ktoré premenné sú s týmto javom späté. Štandardne sa ZOI spája s osobnostnými črtami Big FIve. Výsledky ukazujú, že závislí vykazujú vysoký neurotizmus (Andreassen et al. 2013; Hwang et al. 2014; Kuss et al. 2013; Müller et al. 2013; Wang et al. 2015), nízku svedomitosť (Andreassen et al. 2013; Hwang et al. 2014; Müller et al. 2013; Stavropoulos et al. 2015; Wang et al. 2015) a nízku prívetivosť (Andreassen et al. 2013; Hwang et al. 2014; Kuss et al. 2013). Taktiež existuje vzťah ZOI s negatívnou afektivitou (Ďurka a Holdoš 2013, Holdoš 2016), nízkym sebavedomím (Widyanto a Griffiths 2013), osamelosťou (Ang et al. 2012) a prokrastináciou (Davis et al. 2002). Závislosť od internetu: terapia Od počiatku záujmu o závislosť od internetu (ZOI) sa výskum orientoval aj na možnosti terapeutickej intervencie. Terapia ZOI však prináša v porovnaní s inými závislosťami viaceré špecifiká až komplikácie. V prvom rade, z pochopiteľných dôvodov, cieľom nemôže byť absolútnu abstinencia, ale skôr kontrolované používanie. Druhým špecifikom je spoločenská prijateľnosť, ďalej častá komorbidita a terapiu komplikuje aj nezaradenie ZOI do DSM prípadne MKCH. Napriek spomenutým špecifikám, viacero terapeutických prístupov vyvinulo postupy pri liečení ZOI. Ide najmä o terapiu realitou (Kim 2008), rodinnú terapiu (Young 1999), terapiu zameranú na zvýšenie motivácie (Huang et al. 2010), ale aj farmakoterapia (Huang et al. 2010) a svojpomocne skupiny King et al. (2004). Najpoužívanejšou terapiou je kognitívno behaviorálna terapia, ktorá má aj najviac výskumov efektívnosti (Kaneez et al. 2013). Veľmi často sa však základy pre patologické používanie internetu budujú na prvom respektíve druhom stupni základných škôl. Medzi negatívne dopady tohto druhu nelatkovej závislosti patria aj konzekvencie v oblasti vzťahov. Mladí ľudia závislí od internetu vykazujú zhoršenie sociálnych vzťahov napr. vo forme častej izolácie od prirodzených rovesníckych skupín ako sú spolužiaci, priatelia na krúžkoch a podobne. Druhou vážnou konzekvenciou je negatívny vplyv závislosti od internetu na oblasť študijného výkonu v škole. Treťou oblasťou je narušovanie priebehu vyučovacieho procesu, keď sú žiaci a študenti permanentne online prostredníctvom svojich mobilných zariadení (telefónov, tabletov prípadne iných zariadení).

Hodnoticí metody a kritéria
Analýza výkonů studenta

Zájem o problematiku, téma; ochota debatovat o výzkumných tématech a projektech; 100% účast na workshopu.
Doporučená literatura


Studijní plány, ve kterých se předmět nachází
Fakulta Studijní plán (Verze) Kategorie studijního oboru/specializace Doporučený ročník Doporučený semestr
Fakulta: Filozofická fakulta Studijní plán (Verze): Klinická psychologie (12) Kategorie: Obory z oblasti psychologie - Doporučený ročník:-, Doporučený semestr: -
Fakulta: Filozofická fakulta Studijní plán (Verze): Pedagogická psychologie (12) Kategorie: Obory z oblasti psychologie - Doporučený ročník:-, Doporučený semestr: -
Fakulta: Filozofická fakulta Studijní plán (Verze): Pedagogická psychologie (12) Kategorie: Obory z oblasti psychologie - Doporučený ročník:-, Doporučený semestr: -
Fakulta: Filozofická fakulta Studijní plán (Verze): Klinická a pedagogická psychologie (2020) Kategorie: Obory z oblasti psychologie 3 Doporučený ročník:3, Doporučený semestr: -
Fakulta: Filozofická fakulta Studijní plán (Verze): Klinická a pedagogická psychologie (2020) Kategorie: Obory z oblasti psychologie 3 Doporučený ročník:3, Doporučený semestr: -